Milé sestričky, čo vidíte, keď na mňa pozriete? Zlomyseľná starenka, ktorá nie je veľmi múdra a má divné návyky. Zasneným pohľadom hľadí do neznáma. Stará žena, ktorá nereaguje keď ju prosia aby jedla. Starenka, ktorá nemá ani tušenia, čo sa vôkol nej deje. Starenka, ktorá vždy stráca topánky a rukavice. Malá starenka, ktorá neposlúcha, ale na konci dňa sa nechá okúpať a nakŕmiť.
Dni utekajú a všetko je také isté … No čo myslíte, zmenilo sa niečo? To akú ma vidíte, nie som skutočná ja. Poviem vám, kým som. Aj keď podľa toho čo som uviedla, budem asi len ticho sedieť. Som 10-ročné dievča, ktoré má otca, matku i súrodencov. Veľmi sa ľúbime a podporujeme sa navzájom. Som 16-ročná pubertiačka s krídlami, ktorá sníva o veľkej láske. Som 20-ročná mladá žena, ktorej srdce bije rýchlejšie pri pohľade na milovaného muža, ktorý jej sľúbil lásku do konca života. Som 30-ročná žena a mama, ktorá sa stará o rodinu, ktorá ju potrebuje. Mám bezpečný a šťastný domov. Som 40-ročná žena, ktorá vidí ako rýchlo jej rastú deti, ale to, čo ich spája bude trvať navždy. Mám 50 rokov a moje deti už so mnou nežijú, avšak som šťastná so svojim mužom. Som 60-ročná babka s vnúčatami na kolenách, ale nado mnou už visia tmavé mraky, nakoľko mi umrel môj milovaný manžel.
Keď myslím na budúcnosť, vidím len niečo desivé. Moje deti sú už veľké a majú vlastné životy. Myslím na všetky tie roky, ktoré prešli a o tom, ako veľmi vás milujem. Teraz som stará žena, príroda je neúprosná. Staroba je zlý vtip. Človek sa cíti osamotený. Telo ochabuje, sila a krása mizne. Tam, kde niekedy bolo srdce, je teraz kameň. Ale aj napriek všetkému, dievča z minulosti je stále tam.
Moje zdevastované srdce ničia rôzne emócie – ešte aj teraz.
Pamätám si šťastné aj smutné dni. V hlave prežívam znova a znova lásku a dobré chvíle. Myslím na to všetko čo bolo a trvalo krátko. Súhlasím s tým, že nič netrvá večne. Stačí otvoriť oči a pozrieť sa na svet, akoby zajtrajšok už nemal nikdy prísť. A pred vami stojí krehká a zatrpknutá babička, ktorá mala krásny život.
