Záhadné obelisky, pyramídy, bájne sídla. Ako dobre ich poznáte?

záhadné miesta kvíz

Bývajú opradené nielen tajomstvom, ale predovšetkým legendami od “odborníkov” na záhady. Menhiry, záhadné podzemné útvary, mýtické miesta. Vydajte sa v našom kvíze na online výpravu a zistite, ako sa vo svete záhad orientujete.

V kvíze je pre vás pripravených dokopy 10 otázok. Niektoré sú ľahšie, iné zas o dosť ťažšie. Správna odpoveď je vždy iba jedna. Koľko bodov sa vám podarí získať? Skúste a dajte nám vedieť v komentári na facebooku. Poďte na to!

Viac kvízov a zábavy nájdete TU

Štart

#1. Menhir je kamenný blok, zvisle zasadený do zeme. Koľkým exemplármi je vo francúzskom Carnacu tvorená formácia menhirov?

#2. Stonehenge je najznámejším komplexom menhirov na svete, rozhodne však nie je najväčším. Stavebne oveľa komplexnejší je kamenný kruh, ktorý treba hľadať o 35 kilometrov južnejšie. Ako sa táto nie až tak slávna megalitická pamiatka volá?

#3. Ako sa volá najzachovalejšia európska osada z obdobia neolitu na zozname UNESCO prezývaná aj ako škótske Pompeje?

#4. Komorová hrobka? Takých je po svete veľa, tento objekt je však veľmi originálny. Jeho vchod je totiž orientovaný do bodu, kde pri zimnom slnovrate na horizonte vychádza Slnko. To potom zaplaví svojím svetlom miestnosť vnútri. Celý zázrak trvá približne 17 minút, než sa interiér ponorí zase do tmy. Ako sa klenot írskej archeológie volá?

#5. So stavbou tých najstarších sa začalo niekedy 2 600 rokov pred naším letopočtom v Sakkáre. Tie novšie sú k videniu v Gíze, dnes na samom predmestí Káhiry. Niektoré z nich sú považované za najmohutnejšie stavby sveta. Reč je pochopiteľne o pyramídach. Nás by zaujímalo, koľko sa ich vlastne v celom Egypte zatiaľ podarilo objaviť. Aspoň približne.

#6. V Južnej Amerike si milovníci záhad prídu na svoje. Predstavivosť dráždia napríklad rozmerné obrazce, vytvorené svetlými líniami, vzniknutými odstránením tmavšieho vulkanického povrchu. S trochou fantázie tú uvidíte obrys vtáka, rúk, stromu alebo astronauta. Podobných obrazcov sú tu cez tri stovky. Dajú sa ale zhliadnuť len z nebeskej výšky. Kam sa za nimi treba vydať?

#7. O záhadných štôlňach a chodbách vinúcich sa pod juhoamerickým kontinentom písala už madam Blavatská, na fenoméne sa priživil aj Harold T. Wilkins alebo Erich von Däniken. Pretože ony tam naozaj sú! Aj keď zďaleka nie sú tak pôsobivé, ako títo autori opisujú. Kto ich vlastne pred 10 tisíc rokmi vyhĺbil?

#8. Priemerná hmotnosť jedného stavebného kvádra z egyptskej pyramídy činí 2,25 tony. Inkská pevnosť Sacsayhuamán, Dom Slnka, je však obohnaná ešte väčšími, dokonale opracovanými a do seba presne zapadajúcimi balvanmi. Tipnete si, koľko tunajšie najväčšie kamenné bloky, s rozmermi 5x5x4 metra vážia?

#9. Turci toto miesto už po generácie prezývajú "kopec s bruchom", Göbekli Tepe. Až keď sa na neho v roku 1964 pozreli archeológovia z Chicagskej univerzity, zistili, že celá lokalita bola pravekým mestom. Z akej doby by ono sídlo malo pochádzať?

#10. Silné podmorské prúdy dôsledný geologický a archeologický prieskum tejto lokality značne komplikujú, a preto sa dodnes vytrvalo debatuje o tom, že by kamenné monumenty Jonaguni mohli mať ľudský pôvod. Ak by tomu tak náhodou naozaj bolo, k akému nemenej mýtickému kontinentu by podľa divokých hypotéz mali fragmenty prináležať?

Dokončiť

Výsledok

-